Zatajil mi pravdu

Som s priateľom skoro 4 roky. Máme syna 15 mesiacov. Na začiatku keď sme sa spoznali tak bol skvelí a keď sme si tak nejako povedali, že budeme spolu, oznámil mi, že má doma 6 ročný vzťah, ktorý ale nejako nefunguje a jednoducho spolu iba býva. Skúsla som to, zabojovala, aby som s ním bola, pretože bol dokonalý. Po pol roku začal piť cez víkend, po ďalšom pol roku celý víkendy na šrot a potom som prišla do iného vzťahu, pretože my sľúbil, že to nechá. Vyrastala som s mamkou a nevl.otcom čo chlastat a mlátil ju a ja kvôli nemu odišla v 15 z baraku, pretože som toho mala plný zuby a tak nejako som si k tomu vypestovať odpor (k alkoholu). na prvom mieste ak tomu sa pridalo to, že začínam mať divné stavy.

On je hrozný nervák a musí stále na niekoho revať a poučovať ho, no na niekoho na mňa a jeho mamu. Jeho kamaradum si toto nikdy nedovolí a nikdy sa nestalo, že by im vyvrátil ich názor. Nenechá ma dohovoriť a vlastne ja som ten debil čo ani nevie o čo go. On všetko pretáča, že všetci môžu za všetko a on vlastne je ten ublížený. Že začiatku sa ospravedlnil, že napríklad vyletel, dnes už je to súčasť nášho života. Keď som bola v deviatom mesiaci tak prišiel po dvoch dňoch úplne na kašu bez topánky, bez peňaženky a z baru mu volali či zaplatia dlh alebo si pre neho prídu.

Tak som letela to zaplatiť a potom som celý deň plakala a premýšľala či to neskončiť ešte kým sa malý narodí, pretože to bude furt dookola. Dala som mu nôž na krk a sľúbil, že už bude všetko iný. Keď som prišla z pôrodnice mala som laktačnú psychózu z kolegyne na pokoji a on namiesto toho, aby ma podporil, tak prišiel po troch dňoch zapojenia syna a len na mňa kričal, kričal, kričal. Vlastne jeho kričanie je na dianím poriadku od rána do noci a do toho ten chlast (je toho strašne veľa, ale to sa sem ani nezmestí). Tak som sa rozhodla predať barák pri Prahe a odsťahovať sa do južných Čiech a začať odznova.